Tri najhoršie slovenské blogportály (o ktorých ste nikdy nepočuli)

Dobre, blog.sme.sk, blog.sk, etrend, HN, bloguje.sk. Všetko? Nie, slovenská blogosféra je oveľa bohatšia! Tu sú tri pekelné blogovacie servery, o ktorých ste nikdy v živote nepočuli, ale napriek tomu stoja za... ehm.

3. Blogy časopisu Život. Viem, že je moderné, že novinári píšu na stránku svojho média blogy, ale pokus časopisu Život je trochu smutný. Na úspešné blogy treba nadkritickú masu autorov a dostatočný počet čitateľov, život bohužiaľ nemá ani jedno. Blogy majú nie úplne jednoducho zapamätateľnú adresu lesk.zoznam.sk/se/100110/Blog, na titulnej strane sa človek nedozvie ani mená ich autorov, vypátrať sa nedajú ani dátumy uverejnenia príspevkov, ale s menšou dávkou odvahy sa dá povedať, že ich tu pribúda množstvo menšie než malé.

2. Blogy žive.sk. Spravodajský server žive.sk začal s blogmi vo veľkom štýle. Prvý článok napísal Roman Záhorec, ktorý dnes pracuje v PR agentúre (a má tam blog!). Druhý napísal Milan Gigel, ktorý dnes pracuje v SME (a má tam aj blog). A tretí, eeee, tretí už nenapísal nikto. Dva skrátka stačili. Žive.sk má napriek tomu dodnes kategóriu "blog" vo svojom hlavnom menu. Nádej zomiera posledná.

1. Hlava.sk. Hlavný hrdina tohoto portálu vsadil na bezkonkurenčnú stratégiu: ak všetky prvky na stránke udrbem od úspešnejích a doplním tam ešte sudoku, nemôžem prehrať! Názov stránky ukradol od známej hlava.net, a od blog.sme.sk si požičal rubriky, štruktúru a obsah pravého stĺpca aj presné rozloženie stĺpcov na stránke (z pôvodnej verzie blog.sme.sk, nie dnešnej). Priznávam, som zaujatý - tento chlapec ma svojou arogantnosťou dosť vytáča. Ale možno sa mýlim a možno sú naozaj jeho blogy "NAJLEPŠIE BLOGY NA SLOVENSKU", ako sa hrdo píše v titulku. A keďže vieme, že dobrého býva málo, v júli na tomto PORTÁLI pribudol jeden článok a v júni tiež jeden.


Čestný kandidát
Ešte je priskoro hodnotiť, ale v tejto historickej chvíli, napriek dnešnej inflácii slova, nemôžem mlčať.
Štefanovi Hríbovi závidím v prvom rade unikátny nápad pre navigačnú štruktúru blogov. Neviem, ako vy, ale ja keď si chcem prečítať ich nové blogy, tak vždy idem na tyzden.sk (skusal som blog.tyzden.sk, ale nič), tam musím kliknúť na FOTOGRAFIU ŠTEFANA HRÍBA, dostanem sa na jeho blog (resp. Jeho blog), tam chvíľu poblúdim, nakoniec zistím, že správny odkaz na blogy je hore z loga časopisu a dostanem sa konečne na titulnú stránku.
Myslím, že keby museli všetci čitatelia sme.sk kliknúť na moju vlastnú fotografiu, ak by chceli čítať ktorékoľvek blogy na SME, moje ohodnotenie v spoločnosti by bolo na oveľa primeranejšej úrovni a už dávno som si už aj ja mohol zádumčivo podopierať hlavu v nejakej vhodnej diskusnej relácii.

Týždeň ale v blogovaní neotvára nové horizonty len formou, ale aj obsahom. Z mála prvých príspevkov hneď v prvom Štefan Hríb vysvetlil, že nemá rád blogy a v krátkych troch odsekoch desaťtisíc slovenských blogerov vecne informoval, že ich slová nemajú žiadnu váhu.
Nasledoval ho Blaho Uhlár, ktorý v ďalšom texte vysvetlil, že blogovanie je zbytočné a na svoju vlastnú obhajobu uviedol, že píše pod nátlakom. Nátlak však našťastie nie je priveľký, pretože text o tom, že bude blogovať, bol jeho prvým a posledným.

Myslím, že týždeň objavil naozaj veľkú dieru na trhu - bude produkovať blogy o tom, aké zlé a zbytočné sú blogy a ako intelektuálne na výške sú tí, čo ich nečítajú a najmä nepíšu. Vystriedajú sa tu všetky známe osobnosti, ktoré demonštratívne začnú a hneď prestanú.
František Šebej uverejní 10 stranovú esej, v ktorej poukáže na úlohu blogov pri zrode všetkých totalitných režimov, Štefan Hríb podotkne, že mnohí z rodičov dnešných blogerov boli v komunistickej strane, čo by ich malo diskvalifikovať z verejného diskurzu, a Juraj Kušnierik to doplní nejakým vhodným e-mailom od čitateľa.
Zostáva už len jedna otázka. Čo na to Martin Mojžiš?